O kapele

Ocenenia

  • 1990: Najlepšia metalová skladba: „One“
  • 1991: Najlepšia metalová skladba: „Stone Cold Crazy“
  • 1992: Najlepšia metalový album: „Metallica“
  • 1999: Najlepšia metalová skladba: „Better than You“
  • 2000: Najlepšia hardrocková skladba: „Whiskey in the Jar“
  • 2001: Najlepšia rocková inštrumentálna skladba: „The Call of Ktulu“ – spoločne s Michaelom Kamenom a Sanfranciským symfonickým orchestrom
  • 2004: Najlepšia metalová skladba: „St. Anger“
  • 2008: Najlepšia metalová skladba: „My Apocalypse
  • 1992: Najlepšie metalové video: „Enter Sandman“
  • 1996: Najlepšie metalové video : „Until It Sleeps
  • 1996: Najlepší heavymetalový/hardrockový umelec: Metallica – Load
  • 1996: Najlepšia metalová/hardrocková skladba: „Until It Sleeps“
  • 1997: Najlepší Rock and rollový umelec: Metallica
  • 1999: Catalogue Artist of the Year: Metallica
  • 1999: Catalogue Album of the Year: Metallica

2008: Sieň slávy – Metallica

Discografia

 

 

 

O kapele

 

Metallica je americká thrashmetalová skupina založená roku 1981 v Los Angeles. Zakladajúci členovia sa zoznámili vďaka inzerátu v losangeleských novinách, ktorý podal bubeník Lars Ulrich. Jadrom skupiny sú bubeník Lars Ulrich, spevák a sprievodný gitarista James Hetfield, a sólový gitarista Kirk Hammett. V úlohe basového gitaristu sa vystriedalo viacero muzikantov, v súčasnosti je ním Robert Trujillo.

Pre prvé albumy Metallicy boli typické rýchle tempá skladieb, inštrumentálne skladby, a hudobne náročné a agresívne kompozície. Táto skutočnosť ich zaradila popri skupinách Megadeth, Slayer a Anthrax do "Veľkej štvorky" thrash metalu. Kapela si dokázala postupne získavať stále väčšie a väčšie množstvo fanúšikov v undergrounde, a taktiež priazeň kritiky. Niektorí kritici považujú album Master of Puppets z roku 1986 za jeden z najvýznamnejších metalových albumov. Skupina dosiahla výrazný komerčný úspech s albumom Metallica, vydanom v roku 1991, ktorý debutoval na 1. mieste rebríčka Billboard 200. Týmto albumom sa kapela začala približovať ku strednoprúdovému publiku.

 

V roku 2000 Metallica spolu s niekoľkými ďalšími umelcami zažalovala spoločnosť Napster za zdieľanie materiálu chráneného autorskými právami bez súhlasu členov kapely.[1] Spor sa skončil dohodou a z Napsteru sa stala platená služba. Album St. Anger, vydaný v roku 2003, napriek debutu na 1. mieste rebríčka Billboard 200 sklamal niektorých fanúšikov, ktorí kritizovali najmä chýbajúce gitarové sóla a „plechové“ bicie. Dokument s názvom Some Kind of Monster priblížil fanúšikom proces nahrávania albumu.

Metallica dosiaľ vydala deväť štúdiových albumov, dva živé albumy, dve EP, dvadsaťdva videoklipov a štyridsaťtri singlov. Skupina získala sedem cien Grammy a ako jedinej kapele v histórii sa jej podarilo bodovať v albumovom rebríčku Billboard 200 na prvom mieste s piatimi po sebe nasledujúcimi albumami.[2] Album Metallica (1991), z ktorého sa v USA predalo viac než 15 miliónov kópií (22 mil. celosvetovo), je 25. najpredávanejším albumom v USA.[3] V období, keď vyšiel ich posledný album Death Magnetic sa celkový počet predaných nahrávok odhadoval na viac než 100 miliónov. K septembru 2008 bola Metallica piatym najlepšie sa predávajúcim hudobným interpretom, odkedy 25. mája 1991 začal informačný systém SoundScan sledovať predajnosť nahrávok. Za sledované obdobie predala Metallica len v Spojených štátoch 50,111,000 albumov.[4

História

 

Metallica vznikla v Los Angeles v Kalifornii počiatkom roku 1981, kedy si dánsky bubeník Lars Ulrich podal inzerát tohto znenia do miestnych novín The Recycler: „bubeník hľadá muzikantov na jam session s Tygers of Pan Tang, Diamond Head a Iron Maiden.“[5] Na inzerát sa ozvali gitaristi James Hetfield a Hugh Tanner z kapely Leather Charm. Ulrich požiadal Briana Slagela, zakladateľa spoločnosti Metal Blade Records, či by nemohol umiestniť svoju nahrávku na pripravovanú kompiláciu Metal Massacre. Napriek tomu, že Slagel si nebol istý, či má mladý Dán vôbec nejakú skupinu, súhlasil, načo sa Ulrich spojil s Hetfieldom, ktorý hral sprievodnú gitaru a spieval.[5]

Ulrichov priateľ Ron Quintana hľadal názov pre svoj nový fanzin. Quintana navrhoval názvy Metal Mania a Metallica. Meno Metallica sa však Ulrichovi pozdávalo väčšmi pre kapelu a tak si ho vypožičal.[6] V novinách The Recycler sa objavil ďalší inzerát, ktorý podal Ulrich, aby obsadil miesto sólového gitaristu. Ozval sa naň Dave Mustaine. Keď Ulrich s Hetfieldom videli jeho drahú gitarovú aparatúru, okamžite ho prijali do kapely. Počiatkom roku 1982 nahrala Metallica pôvodnú verziu skladby „Hit the Lights“ na kompiláciu Metal Massacre I. Hetfield hral na base a Lloyd Grant mal na starosti sólovú gitaru.[5] Na počiatočných kópiách kompilácie, ktorá vyšla 14. júna 1982, bola kapela mylne uvedená ako „Mettallica“. Napriek tejto chybe, ktorá muzikantov nasrdila, sa o skladbe rozniesol značný chýr. Spoločne s novým basákom, Ronom McGovneym, odohrala kapela 14. marca 1982 svoj prvý koncert v Radio City v Anaheime v štáte Kalifornii.[7] Metallica nahrala svoju prvú demo nahrávku, Power Metal; názov prevzali z vizitiek, ktoré používal Quintana niekedy počiatkom roku 1982. Na jeseň 1982 sa Ulrich a Hetfield zúčastnili vystúpenia v nočnom klube Whisky a Go Go. Medzi účinkujúcich patril taktiež basgitarista Cliff Burton, ktorý hral v kapele Trauma. Ohúrení tým, ako Burton používa wah-wah pedál, pokúšali sa ho presvedčiť, aby vstúpil do ich kapely. Hetfield a Mustaine sa chceli zbaviť McGovneyho, keďže podľa nich „sa ani najmenej nesnažil priložiť ruku k dielu, iba sa nechal unášať prúdom.“[8] Burton nakoniec súhlasil, že sa pripojí k Metallice pod podmienkou, že sa kapela presťahuje k nemu do San Francisca. Prvé vystúpenie Metallicy s Burtonom sa odohralo v nočnom klube The Stone v marci 1983, a prvá nahrávka s Burtonom bolo demo Megaforce z roku 1983.[8]

Metallica bola pripravená nahrať plnohodnotný album, avšak Metal Blade nedokázal financovať s tým spojené výdavky, a tak sa kapela rozhodla hľadať iné možnosti. Organizátor metalových koncertov Johnny Zazula, ktorý počul demo skupiny No Life 'til Leather, sa pokúšal sprostredkovať Metallice zmluvu s niektorým z významných labelov sídliacich v New Yorku. Keďže viaceré labely neprejavili záujem, Zazula si sumu potrebnú na realizáciu nahrávky vypožičal a ponúkol Metallice nahrávaciu zmluvu so svojím vlastným labelom Megaforce Records.[9] Mustaineovo agresívne správanie a problémy s alkoholom spôsobili, že sa ostatní členovia skupiny rozhodli vylúčiť ho z kapely.[10] Ešte toho dňa ho nahradil gitarista kapely Exodus Kirk Hammett. Prvý koncert s Metallicou hral 16. apríla 1983 v klube Showplace v New Jersey.[8]

Mustaine pociťoval voči Hammettovi zášť, čo vyjadroval v rozhovoroch pre časopisy. Povedal, že mu Hammett „ukradol moje miesto“[11] Mustaine bol „najedovaný“, pretože veril, že Hammett získal slávu hraním jeho gitarových sól.[12] V rozhovore pre časopis Metal Forces z roku 1985 si vzal Hammetta do parády, keď povedal: „je ozaj na smiech, že Hammett ukradol každé gitarové sólo, ktoré som hral na páske No Life 'til Leather, a váš časopis ho ešte k tomu zvolil za najlepšieho gitaristu.“[13] Na debutovom albume skupiny Megadeth Killing Is My Business... and Business Is Good! sa objavila pieseň „Mechanix“, ktorú Metallica umiestnila na album Kill ’Em All pod názvom „The Four Horsemen“. Mustaine povedal, že tak učinil, aby „ukázal Metallice“, že nie je len opilec, ako muzikanti tvrdili, a dokáže hrať na gitare.[13]